Ako ma Slovenskí futbalisti pripravili o 8 milónov I.

Bol neskorý marcový večer, vonku lialo ako z krhly, že ani značky nebolo vidieť, cesty boli prázdne a my sme do Istanbulu mali pred sebou už len kratšiu časť našej cesty. Sofiu sme prešli bez problémov, hoc v tom období MZV pre našich občanov neodporúčalo cesty do tejto krajiny, kôli zvýšenej kriminalite. Sranda, keď to nehovorili, človek nevedel či ho zastavil oficiálny policajt alebo platil bakšiš do peňaženky miestneho bossa. A to bola tá menej bolestná verzia. Ideálne kulisy k filmu pre divákov nad 18 s názvom „Stratení a umučení“.V tomto meste mešít, Zlatého rohu, mnohých kultúr a dlhej histórie som okrem pracovného stretnutia, mal pre nás zaistené lístky na zápas Slovenskej reprezentácie kvalifikačnom súboji o postup na MS 2002. Po pracovnom dni nás čakal ten vytúžený deň, keď sme chceli byt svedkom víťazstva ďaurov nad pravovernými. Bez návštevy Bit Pazara a Aya Sofia by to nebolo ono a takisto vypitia si čierneho čaja na brehu Bosporu. Ten nám prišiel vhod po predieraní sa davmi ľudí, čo u nás ani pri manifestáciách za lepší zajtrašok neboli. Pri brehu kotvili bárky odpočívajúcich rybárov. V hlave kamaráta skrsla geniálna myšlienka, dať sa povoziť po mori jedným z nich. Na moju otázku čoby stála hodina, som dostal prvú cenu 10 amerických dolárov. Pri pohľade na chabú stavbu tých lodiek, som nebol nadšený týmto nápadom, a tak v domnienke odmietnutia mojej ponuky, som navrhol kapitánovi a členovi posádky v jednej osobe 10 mariek, čo bola vtedy polovica. Na moje zdesenie bol rybár nadšený mimoriadnym zárobkom toho poobedia a v tom momente začínal chápať, čo to znamená turistický priemysel a určite už kul pykle o založení flotily zaoceánskych parníkov, na ktorých bude voziť naivných bohatých turistov zo západu. Táto myšlienka ho zaiste nadchla, lebo pri kormidlovaní aj zabudol, ktorá loď zvíťazí pri strete medzi brehmi Európy a Ázie. Až na naše ustarostené pohľady pochopil, že zrážka s kontajnerovou loďou by mala jasného víťaza. A len využitie napoly rozpadnutého motora na plne obrátky, nám pomohla sa vyhnúť okúsiť chuť plášťa toho železného obra na hladine mora. Ale ten starček motor, po vypnutí sa k posledným kopnutiam zaprotestoval a nás od skalného brehu delili už len minúty plavby riadenej príbojom. Námorník ošľahaný vetrom a spálený jarným slnkom ale nesklamal a v momente, keď aj dav na brehu už pochopil, že sa schyľuje k neodvratnej katrastrófe, ovládol svoj domov a živobytie a zachránil naše duše pred uskladnením v hrnčekoch tureckého vodníka. Aby si nepokazil sľubne si rozvíjajúcu kariéru v oblasti cestovného ruchu, šalamúnsky nám ponúkol ďalšiu hodinu zadarmo. My svojím protestom a výhovorkami na časovú tieseň sme ho presvedčili k zakotveniu. Ktohovie, možno si to nerozmyslel a dnes vozí našich turistov kdesi v Alanyi.Na obnovenie si dôvery v pevnú zem, sme zamierili do prvej krčmy na riadnu dávku efesu. Celá krajina už bola v horúčke večerného zápasu a traja svetlovlasí mladíci nemohli v nikom nechať pochýb, do ktorého tábora fanúšikov sme patrili.